Arat a lev

Pridané: 17.08.2013 Zobrazení: 548x
Žil kedysi starý arat* so svojou ženou. Raz ráno vyšiel z jurty, a tu vidí: neďaleko snorí lev, korisť hľadá. Arat vbehol do jurty a vraví žene:
- Prišiel lev! Oboch nás zožerie, teba i mňa! Čo robiť?
A žena mu vraví:
- Nie je silný ten, kto je veľký, ale ten, kto je múdry. Vezmi ukriuk** a choď levovi naproti. Keď sa ťa spýta, kam ideš, povedz, že si ideš chytiť na obed leva.
Starký urobil, ako mu žena poradila.
Lev sa začudoval:
- Akože ma chytíš? Veď som sto ráz mocnejší ako ty. Udriem labou a je po tebe!
A starý arat vraví, ako ho žena naučila:
- Zmerajme si silu! Ak si ty mocnejší, budem tvojím sluhom, ale ak som mocnejší ja, ty budeš slúžiť u mňa.
Lev pristal.
Zašli ďalej do stepi. Arat zdvihol zo zeme neveľký kameň a vraví:
- Vytlač z tohto kameňa šťavu!
Lev začal stískať kameň. Stískal a stískal, až ho rozmrvil na prach, ale nevytlačil z neho ani kvapôčku.
Tu arat vytiahne spod košele kačacie vajce.
- Pozri, - vraví levovi, - koľko ja mám sily. Jediným prstom tento kameň rozpučím.
Klepol prstom po vajci, vajce sa rozbilo a začalo tiecť.
- Tu je šťava. z kameňa! - kričí starý arat.
Nedalo sa nič robiť, lev musel ísť k nemu do služby.
Arat mu prevliekol cez nos bujľ*, založil mu uzdu a začal sa na ňom nosiť.
Nosil lev starkého jeden deň, nosil ho dva, nosil tri. Na štvrtý deň starký pozabudol na spor s levom a šiel do hory odlomiť si konár na luk.
Lámal ten konár, lámal, ale veru neodlomil, nemal sily.
Lev nesie starca domov a vraví mu:
- Kdeže sa podela tvoja sila? Taký konárik si nevládal odlomiť!
Arat naľakaný vbehol do jurty a vraví žene:
- Lev uhádol, že nemám silu! Teraz ma istotne zožerie!
- Neboj sa, - odpovedá mu žena. - Keď lev zajtra príde k jurte, spýtaj sa ma, čo som ti uvarila na večeru. Uvidíš, čo sa stane.
Arat spravil, ako mu kázala starena. Keď sa lev ráno zjavil pri jurte, zakričal srdito:
- Hej, žena! Čo si mi dnes uvarila na večeru? Čím ma nachováš?
- Len sa už nejeduj, - odpovedá starena. - Spravila som, ako si mi kázal, uvarila som ti zvyšky zo starého leva a lopatky z mladého leva. Dosť sa naješ!
Lev to počul a naľakal sa:
- Tak on čoskoro aj mňa zje! Ujdem, kým som celý!
A ušiel do hory. Stretol líšku. Líška sa ho spytuje:
- Kde sa náhliš? A prečo máš v nose bujľ ako ťava?
Lev jej rozpovedal, ako starý arat jedným prstom kameň rozpučil, a ako mu on musel slúžiť.
Líška sa dlho smiala na jeho príhode a potom vraví:
- Arat ťa oklamal! Nemá on nijakú silu! Bežme k jeho jurte. Zabiješ starca aj starenu a dáš mi kúsok na obed.
Lev sa dal behom k jurte a líška za ním. Zazrel arat líšku s levom a hneď sa dovtípil, čo sa stalo. I začne kričať na plné hrdlo:
- Ach, ty líška-klamárka! Či som ti nekázal, aby si mi prilákala tučného leva, a ty mi, naničhodnica, zas len chudého vedieš!
- Teda taká si ty! - zreval lev a tak bachol líšku, že sa hneď mŕtva prekopŕcla.
A on hybaj vnohy, ani sa len neobzrel. Od tých čias sa už neopovážil priblížiť k jurte.
Nuž naozaj pravdu povedala aratova žena:
"Nie je silný ten, kto je veľký, ale ten, kto je múdry!"